воротить
/[vərɐˈtʲitʲ]/
Russianverb
Definitions
- 1.to bring back
- 2.to turn away
- 3.to rule, to control, to manage
- 4.to make sick
Forms
- вороти́тьcanonical • imperfective
- vorotítʹromanization
- повороти́тьperfective
- свороти́тьperfective
- 4c imperfective transitiveclass
- вороти́тьimperfective • infinitive
- воротя́щийactive • participle • present
- вороти́вшийactive • participle • past
- вороти́мыйparticiple • passive • present
- воро́ченныйparticiple • passive • past
- воротя́adverbial • participle • present
- вороти́вadverbial • participle • past
- вороти́вшиadverbial • participle • past
- ворочу́first-person • present • singular
- бу́ду вороти́тьfirst-person • future • singular
- воро́тишьpresent • second-person • singular
- бу́дешь вороти́тьfuture • second-person • singular
- воро́титpresent • singular • third-person
- бу́дет вороти́тьfuture • singular • third-person
- воро́тимfirst-person • plural • present
- бу́дем вороти́тьfirst-person • future • plural
- воро́титеplural • present • second-person
- бу́дете вороти́тьfuture • plural • second-person
- воро́тятplural • present • third-person
- бу́дут вороти́тьfuture • plural • third-person
- вороти́imperative • second-person • singular
- вороти́теimperative • plural • second-person
- вороти́лmasculine • past • singular
- вороти́лиmasculine • past • plural
- вороти́лаfeminine • past • singular
- вороти́лиfeminine • past • plural
- вороти́лоneuter • past • singular
- вороти́лиneuter • past • plural
Conjugation
Infinitive:вороти́ть
| I | ворочу́ |
| you (sg) | воро́тишь |
| he/she/it | воро́тит |
| we | воро́тим |
| you (pl) | воро́тите |
| they | воро́тят |
I
ворочу́
you (sg)
воро́тишь
he/she/it
воро́тит
we
воро́тим
you (pl)
воро́тите
they
воро́тят
Other Forms
present active:воротя́щий, воротя́
past active:вороти́вший, вороти́в, вороти́вши
present passive:вороти́мый
past passive:воро́ченный
Full conjugation of воротить →