поникатиUkrainian conjugation

to droop, to sink, to slouch, to slump, to bend to the ground/[pɔneˈkate]/imperfective

Aspect partner: пони́кнути

present

1st person singularпоника́ю
2nd person singularпоника́єш
3rd person singularпоника́є
1st person pluralпоника́єм, поника́ємо
2nd person pluralпоника́єте
3rd person pluralпоника́ють

future

1st person singularбу́ду поника́ти, бу́ду поника́ть, поника́тиму
2nd person singularбу́деш поника́ти, бу́деш поника́ть, поника́тимеш
3rd person singularбу́де поника́ти, бу́де поника́ть, поника́тиме
1st person pluralбу́демо поника́ти, бу́демо поника́ть, поника́тимемо, поника́тимем
2nd person pluralбу́дете поника́ти, бу́дете поника́ть, поника́тимете
3rd person pluralбу́дуть поника́ти, бу́дуть поника́ть, поника́тимуть

past

masculine singularпоника́в
feminine singularпоника́ла
neuter singularпоника́ло
pluralпоника́ли

imperative

2nd person singularпоника́й
1st person pluralпоника́ймо
2nd person pluralпоника́йте

Other forms

  • поника́тиcanonical · imperfective
  • ponykátyromanization
  • пони́кнутиperfective
  • 1aclass
  • поника́тиimperfective · infinitive
  • поника́тьimperfective · infinitive
  • поника́ючиadverbial · imperfective · present
  • поника́вшиadverbial · imperfective · past