висуватиUkrainian conjugation
“to move out, to push out”/[ʋesʊˈʋate]/imperfective
Aspect partner: ви́сунути
present
| 1st person singular | висува́ю |
|---|---|
| 2nd person singular | висува́єш |
| 3rd person singular | висува́є |
| 1st person plural | висува́єм, висува́ємо |
| 2nd person plural | висува́єте |
| 3rd person plural | висува́ють |
future
| 1st person singular | бу́ду висува́ть, висува́тиму, бу́ду висува́ти |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́деш висува́ти, бу́деш висува́ть, висува́тимеш |
| 3rd person singular | бу́де висува́ти, бу́де висува́ть, висува́тиме |
| 1st person plural | бу́демо висува́ти, бу́демо висува́ть, висува́тимемо, висува́тимем |
| 2nd person plural | бу́дете висува́ти, бу́дете висува́ть, висува́тимете |
| 3rd person plural | бу́дуть висува́ти, бу́дуть висува́ть, висува́тимуть |
past
| masculine singular | висува́в |
|---|---|
| feminine singular | висува́ла |
| neuter singular | висува́ло |
| plural | висува́ли |
imperative
| 2nd person singular | висува́й |
|---|---|
| 1st person plural | висува́ймо |
| 2nd person plural | висува́йте |
Other forms
- висува́тиcanonical · imperfective
- vysuvátyromanization
- ви́сунутиperfective
- 1aclass
- висува́тиimperfective · infinitive
- висува́тьimperfective · infinitive
- висува́ючиadverbial · imperfective · present
- висува́вшиadverbial · imperfective · past