оратьRussian conjugation
“to yell, to bawl, to scream, to shout”/[ɐˈratʲ]/imperfective
present
| 1st person singular | ору́ |
|---|---|
| 2nd person singular | орёшь |
| 3rd person singular | орёт |
| 1st person plural | орём |
| 2nd person plural | орёте |
| 3rd person plural | ору́т |
future
| 1st person singular | бу́ду ора́ть |
|---|---|
| 2nd person singular | бу́дешь ора́ть |
| 3rd person singular | бу́дет ора́ть |
| 1st person plural | бу́дем ора́ть |
| 2nd person plural | бу́дете ора́ть |
| 3rd person plural | бу́дут ора́ть |
past
| masculine singular | ора́л |
|---|---|
| feminine singular | ора́ла |
| neuter singular | ора́ло |
| plural | ора́ли |
imperative
| 2nd person singular | ори́ |
|---|---|
| 2nd person plural | ори́те |
Other forms
- ора́тьcanonical · imperfective
- orátʹromanization
- заора́тьperfective
- поора́тьperfective
- проора́тьperfective
- наора́тьperfective
- 6°b imperfective transitiveclass
- ора́тьimperfective · infinitive
- ору́щийactive · participle · present
- ора́вшийactive · participle · past
- о́ранныйparticiple · passive · past
- оря́adverbial · participle · present
- ора́вadverbial · participle · past
- ора́вшиadverbial · participle · past